Ako stomatológ na Kaukaze vajcia - tzv. delikates rezal.

Autor: Miro Tropko | 23.8.2010 o 8:08 | (upravené 10.3.2011 o 21:23) Karma článku: 13,67 | Prečítané:  6551x

Tento príbeh mi rozpovedal môj dobrý priateľ, neurochirurg, zberateľ pivových etiketiek z malého podmoskovného mestečka. V mladosti spravil chybu, vzdelanie si rozšíril o epidemiológiu, takže bol hodne zasielaný do horúch „točiek“ svojej vlasti – čiže na Kaukaz. Pri poslednej ceste do Dagestanu si však vyšiel po operácii zafajčiť. Kvôli vojne sú tam všetky budovy v noci zatemnené a ohník z cigarety bol ako červená handra na býka. Guľka tesne minula srdce. Keď ostreľovača chytili, bola to mladá olympionička z niektorého štátu na Balte. Bola si v Dagestane privyrobiť. Napriek aj takýmto zážitkom, je môj priateľ veselá kopa a aj dnešnú príhodu mám od neho:

Kavkazská pohostinnosť nemala hraniceKavkazská pohostinnosť nemala hranice

Bolo to v dobe, keď Kaukaz bolo miesto najmilších a najpohostinnejších ľudí na svete, bez národností, hraníc a hlavne miestnych vlád a prezidentov.

Bolo to niekde na Kaukaze, kde sa dostali do vysokohorskej dedinky. Jazdili tam na upravených náklaďakoch a autobusoch ako pohyblivá poliklinika. Keďže to bolo v dobe, kedy naozaj platili tvrdé zákony Kaukazského pohostinstva („Chaziaina abidiť chočeš?!?!?!“), hlava aula - dedinky (niečo ako náš starejší, alebo vajda) oddelil zo spoločného niekoľko baranov pre medikov.

V zostave autovlaku – polikliniky bol aj autobus – stomatologická ambulancia. Pred týmto autobusom, netrpezlivo prešľapujúc z nohy na nohu, s malou dušičkou zazerajúc na pobehujúci med personál postával dlhý rad (ďalej „očereď“ ) čakajúcich horalov.

Iste, „očereď“ mala svoju štruktúru (najprv starší, na konci ženy a deti) a dopredu bol prepustený starodávny deduško, nielen preto že bol najstarší, ale mal aj najmenej zubov. Nedávno v auto - obchode (svoj obchod v aule nebol) si kúpil plechovku zahraničného piva a z neskúsenosti ho skúšal otvoriť zubami. Zjavne bolo jeho zubné „choziajstvo“ v takom dezolátnom stave, že po niekoľkých minútach liečby sa z autobusa ozval srdcervúci rev prerušovaný necenzúrnymi výrazmi.

Národ v „očereďi“ znervóznel. Starejší, hlava aula, ktorý mal tiež problém so zubami a stál ako prvý v rade sa ustarostene pozrel na hodinky a niekam odbehol...

Tým časom, ako šiel proces liečenia miestnych horcov, sestrička – „choziajka“ (starala sa o zdravotnícky materiál a stravu) sa zaoberala spracovaním a deľbou čestne zarobených baranov. V zašpinenom krvou bielom plášti, s ohromným nožom v jednej ruke a veľkým , naplneným čím to emailovým vedrom v druhej, prešla okolo „očereďe“ chorých na zuby a vyšla hore do autobusu.

Nejaký panikár z „očereďe“ zašepkal: „Chirurg prišiel !!!“

Nevšímajúc si zavýjanie pacienta sestrička – „choziajka“ začala v autobuse – stomatologickej ambulancii porcovať mäso.

Po nejakej chvíli stomatológ predsa len ukončil deda a výkriky skončili. No keďže deduško bol naozaj starodávny Kaukazec, prežitá hrôza ho zmohla. „Deduľe“ dali niečo poňuchať, vyniesli ho z autobusu a položili na trávičku, na horské slniečko, pritom ho prikryli plachtou, aby sa trochu vydýchal.

„Односельчане;“ (spolu dedinčania) ihneď pochopili: „Chirurg spravil svoju prácu!“ a „očereď“ sa ihneď skrátila.

Zostávajúci horali s hrôzou sledovali starčeka, stonajúceho pod plachtou, prepočítavajúc svoje šance, keď sa otvorili dvere a z dverí sa vysunula zakrvavená po lakte sestrička - „choziajka“ s priezračným polyetylénovým sáčkom, v ktorom všetci videli niečo krvavé...

Nabrala do svojich mohutných pľúc svieži horský vzduch a zarevala na celú dolinu:

„ Ej!!! Fatima!!! Budeš brať vajcia z tohto barana?!?“

Odniekiaľ sa ozvala Fatima: „ A je mladý???“

„Nie starý bol a už trochu zasmradol...“ reve naspäť sestrička - „choziajka“ .

„ Dobre, tak počkám kým zarežeš nasledujúceho!!!“

Ukončiac jednanie s Fatimou, sestrička - „choziajka“ prísne pozrela na „očereď“

"Nu, ládno", kto je na rade, vliezajte do autobusu...“

„Očereď“ sa ihneď vyprázdnila...nikto nechcel byť nasledujúci...

Kto tam bol, vie že baranie vajcia na Kaukaze – „baľšoj deľikaťes“

Vypočuté, preložené a "pre vás" upravené zo slov Jury Petroviča.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?