Cestoval som niekam Sibírou a tento príbeh niečo podhaľuje o širokej ruskej duši. A je to o kamionistoch, hrdinoch naších dnešných dní. A našim kamionistom to aj venujem, mnohích som tam postretal a mnohí si to užili aj na ďalekých nekonečných ruských „trasách". pokračovanie článku
Zasekol som sa v Sibírskom Kuzbase na celý mesiac. Víkendy som trávil po rusky. Kto ste videli film Rybačka po rusky, pochopíte o čom to píšem. Pozrieť si film je jedno, prežiť reálne ruský film naživo je úplne, úplne niečo iné.... pokračovanie článku
Keby som to sám nezažil na svojich potulkách svetom... Ak chcete vyskúšať niečo nové, niečo poriadne exotické a čo Vám nevie na Slovensku zabezpečiť nejaká cestovka len tak... pokračovanie článku
Východniari v Rusku III. Alebo pamäť o hlavnom. Pred smrťou si človek spomína na hlavné momenty života. Mojich Východniarov práve takýto moment čakal práve na Privagzaľnom Tualete. pokračovanie článku
Bolo to v čase keď Černobil bol práve uhasený, ale v duši strach zostal... Z vlaku cez Dneper sme sledovali rybárov, ktorý si v ľade urobili diery a chytali rybu. V tedy na Ukrajine nebolo dostať National Geografik. Smiali sme sa, že si Ukrajinci chytajú žiarovky... ζ Na túto škodoradosť som si spomenul, keď som sám zažil smrteľnú paniku: nič nevidíte, nič necítite a zostali ste sám kto TO prežil... Radšej som ten NationalGeografik nemal čítať. pokračovanie článku
Alebo: Východniari v Rusku II. O lietaní v Rusku som písal na inom mieste. Dnes sa to už zlepšuje. Dokonca ak máte pod čapicou viac ako znesiete, tak vás do lietadla nepustia... To že sa za tie hodiny letu premeníte na prasiatko, vďaka vodke ktorú tam čapujú, to je už druhoradé... Minule nepustili takúto partiu vo Vnukove. Neviem si predstaviť, ako skončili po tom keď vytriezveli a dozvedeli sa že to lietadlo, do ktorého ich nepustili, uniesli Čečenci a vyhodili ho počas letu do vzduchu... pokračovanie článku
Alebo Východniari v Rusku I. Všade majú svoje zvyky. Rusi aby vás spoznali, pozvú vás do „baňki“ – po našom - do sauny. Nemá to však nič spoločné s naším saunovaním. Baňka je rituál s koňakom, pirôžkami, „vennikom“, čiapkou, rukavicami, závejom snehu a poriadnou zimou. Keď som mojím kolegom, Východniarom v Šeremeteve 2 oznámil, že kontrakt sa podpisuje v saune, nechápali... pokračovanie článku
IV. Deň druhý – alebo: Sibír, rybačka a opäť sa stratil černoch v Tajge... Potom ako sme úspešne našli černochovu priateľku s prsiami potetovanými obrazom „Ivan Groznyj vraždí svojho syna“ a po tom ako sa s nami černoško vrátil k rieke Tom, hoci nechtiac predsa len prijal na dušu zopár stakanov tekutiny podľa miestnej mierky zvanej ako 100 gram. Keď však náš černoško Guba (v preklade Pera) pochopil, že nemá šancu súťažiť s blednolícimi, vybral sa na svoje ležovisko... No do derevni kde mal prenajatú izbu nedošiel... pokračovanie článku
III. Noc druhá, ťažká... Alebo: Zo sibírskej tmy sa vynára asi 150 kilový a minimálne dvojmetrový černoch, potácajúci sa, iba v plavkách a tielku... pokračovanie článku
II. Noc prvá... Konkrétny šašlik niekde v Tajge nemá nič spoločné s tým prepečeným mäsom, ktorý si na Slovensku môžete kúpiť pri púťach, trhoch alebo iných masovkách. V Rusku je šašlik proces - rituál. Dnes nebudem písať o šašlíku pri mínusových teplotách, ale bolo to cez príjemné Sibírske leto... pokračovanie článku
I. Večer prvý alebo... príprava na šašlik. Hoci moje blogy hovoria niečo iné, pracovať niekde na Sibíri nie je sranda... Len si predstavte letieť niekam proti slnku a proti časovým pásmam. Vy máte v hlave večer, no aborigeni sú už po raňajkách.... Stávalo sa, že som musel v priebehu niekoľkých dní letieť smerom východ - západ a naopak niekoľko krát. Ak to boli rýchlovky (podpis zmluvy, spresnenie dokumentov, živé potvrdenie od miestnej vlády...) nemohli ste počítať s biznis klasom a pretrpeli ste dlhé hodiny natlačený v ruskom lietadle v turistickej triede... Najhoršie bolo keď lístky neboli, tak sa k tomu pridal rýchly presun do najbližšieho mesta na iné letisko čo mohlo byť aj 600 – 800 km... Alebo som odletel na tri dni a vrátil sa po polroku, a o tom by zas mohla hovoriť moja manželka... Lietať domov na víkend nemalo zmysel, hlavne kvôli tým presunom v čase, tak som si hľadal program....: pokračovanie článku
Láska, ta pravá, naozajstná, nezameniteľná - existuje! Dôkaz som našiel na ceste Sibírou: pokračovanie článku
Stalo sa mi to niekedy koncom 90-tych rokov, v prímestskom vlaku - električke medzi pre nás ďalekými Sibírskymi mestami Kemerovom a Novokuzneckom. Región sa volá Kuzbass. Až odtiaľ sa k nám vozí uhlie do VSŽ a Vojan. Normálne som mal šoféra, ale šiel som súkromne, k tomu do pivovaru v Meždurečensku, kde ma očakávala pani riaditeľka – čiže šoférovať nazad by som nemohol a nechcel som nikoho otravovať. Ľudí veľa nebolo, čo znamenalo že nikto nestál, aspoň ako som to poznal z Podmoskovia. pokračovanie článku
Historku mi rozpovedali v jednej Sibírskej nemocnici, kam som sa dostal na návštevu. Neprial by som nikomu sa tam dostať. Ja sám som ušiel z podobného zariadenia v Moskve. Na začiatok musím vysvetliť tragizmus ruského národa. Už je tam zvykom, kvôli permanentného nedostatku chlapov, zväčša kvôli vojnám alebo alkoholu, že mužské roboty robia ženy. Sám mám zbierku fotiek, kde ženy stavajú domy, kladú tehly, dlažbu, kachličky, stierku, asfalt, ale najviac sa mi páči, tá ktorú som spravil z vlaku. Ženy ukladajú koľajnice a chlap v oranžovej veste máva zástavkou. A o jednej takej barišni to dnes aj bude. Ale je tam aj opak – kvas, šašlik ,kvety a pod. rinkové práce robili muži – zväčša Kavkazskej národnosti. No kto tam bol - dosvedčí. pokračovanie článku
Alebo Sibiriaci sa pripravujú na prílet vládnej delegácie zo Slovenska. A opäť guano - tentoraz ale bez mrazu. Peťo z pohrebníctva, prosil si ma aby som ťa upozornil. Tak, tento blog čítaj až po práci... bez klientov.. myslím živých... V tej dobe som pracoval pre Slovákov a hoci som už nebol štátny zamestnanec - nemakal pre ambasádu, mal som na starosti organizáciu príletu vládnej delegácie zo Slovenska na Sibír. pokračovanie článku
Zbožňujem cestovať republikami ExCCCP vlakom. Hlavne cez Sibír. Času hodne, cestujúci sa môžu vyrozprávať do vôle, veď pravdepodobnosť, že sa ešte raz stretnú sa rovná 0,001 promile. Mne sa to ešte nestalo ani raz, aby som za posledných 15 rokov cestoval vlakom, alebo lietadlom, s tým istým človekom dvakrát. Na jednej zo staníc, na niekoľko dňovej ceste, k nám do kupe prisadol pán, na pohľad ZEK – basista. Spoznať to je veľmi ľahké. Telo ako člen Triády, alebo Džakuzi. Zubov tiež pomenej a aj slovník je dosť svojský. Predstavil sa ako Sergej. pokračovanie článku
V Sibiriáde I. som popisoval moju veselú cestu na rybačku pri dedinke Koziulino, v Tomskej oblasti zapadnej Sibíri. Pri jazere stojí dosť veľký pamätnik, no nebol to pamätník hrdinom II. alebo nejakej inej vojny. Bol úplne nový. Kedže pri ohníku s pečenou rybkou, surovou zamrznutou stroganinou a želé z vodky (viď Sibiriáda I.) bol čas vypočul som si pre nás neuveriteľnú, no pre miestnych obyčajnú historku. pokračovanie článku
Viem, niekto povie neuveriteľné, ale skúste si to vymyslieť – nedá sa to...Je to jednoducho Rusko – Sibír. Neďaleko sútoku riek Tom a Ob, na vysokom brehu stojí dedinka s poetickým názvom Koziulino. pokračovanie článku
Všetko je v blogoch.
282577949 / aktuálne: 
jolkipalkim
solio007/sabačka/rambler/točka/ru
| << < Marec 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
| 29 | 30 | 31 | ||||
