O tom som písal dnes ráno, takže priamo k téme.

Pri rozhovore o tom ako utekajú naše rómske spoluobčianky z pôrodníc bez detí, spomenula si manželka na jednu príhodu v Moskovskom „roddome".

Ako študúci feľčar (feľčiar je nedoučený doktor, robia zväčša školské a závodné doktorky, no pracujú hlavne na záchranke, preto musia vedieť zo všetkého trochu) prechádzala praxou rôznymi oddeleniami, kde ich zväčša zneužívali na najhoršie práce.

My sme mali zas zážitok pri obede, keď sa vrátila napríklad z pitevne a s radosťou nám začala vysvetľovať zážitky z vnútra človeka...

Vtedy praxovala v pôrodnici.

V miestnosti sa pohybuje skupina ľudí v bielom, na váhe reve dosť veľké batoľa.

Z jedného zo stolov, dokonca ani nezadýchajúc sa, akoby bolo po skončení obyčajnej prehliadke u gynekológa, zlieza cigánka (zopakujem: v Rusku ešte žijú cigáni o Rómoch som nič nepočul).

Pichnúc palcom smerom k novonarodenému hovorí:

„Zabaľte mi ho! Ja sa ponáhľam!"

Všetci zastali a obrátili sa k rodičke.

Sestrička berie v spechu bábo na ruky, od rozhorčenia zabúdajúc nahlásiť váhu a dĺžku vybuchne:
„Čo znamená „"zabaľte mi"" . Veď vy nie ste v obchode!!!!"

Akušerka sa snaží zatlačiť rodičku nazad do postele a kričí:

„ Bárišňa, kam sa tlačíte? Veď počkajte. Veď ešte „detské miesto" ( placenta) nevyšlo!"

Na čo cigánka s nárekom: "Nepotrebujem ja tvoje miesto. Mňa môj muž čaká v taxíku!!!

Nemá scéna, opona padá.

Paka!

PS: A teraz horsa do diskusie o naších spoluobčiankach!!!