Alebo Sibiriaci sa pripravujú na prílet vládnej delegácie zo Slovenska. A opäť guano - tentoraz ale bez mrazu. Peťo z pohrebníctva, prosil si ma aby som ťa upozornil. Tak, tento blog čítaj až po práci... bez klientov.. myslím živých... V tej dobe som pracoval pre Slovákov a hoci som už nebol štátny zamestnanec - nemakal pre ambasádu, mal som na starosti organizáciu príletu vládnej delegácie zo Slovenska na Sibír. pokračovanie článku
Podarilo sa mi prečítať zopár blogov a pozrieť si taký istý počet fotiek z „hrôzostrašných" podmienok na slovenských internátoch. Musel som sa usmiať. Čo je to dnes za mládež. Kto vie koľko hodín by vydržali tie naše podmienky... pokračovanie článku
Normálne sa to stáva tak, že si idete po vedľajšej ceste niekde v USA, nikoho neotravujete, počúvate country music a tu z ničoho nič – jasné svetlo, niekam Vás berú, robia pokusy, potom Vás niekde vysadia, vy napíšete knihu, berie Vás telka... Nič také. Klamú Vás. Je to iba Hollywood. Nám sa to stalo keď sme zapadli na ruskom „bezdoroži“ v ruskej glubinke. Svetlo bolo - to neodtajím, aj pokusy s nami robili koľko vydržíme. Ale hlavný rozdiel bol ten, že nás Marťania prijali ako svojich a vôbec nie sú zelený (aspoň spočiatku). Ale poďme po poriadku. pokračovanie článku
Rusko, Moskva, výťah Spoločenského domu SR. Ide v ňom moja manželka a obchodný zástupca nemenovanej slovenskej firmy v Moskve. „Vraj váš manžel odmietol ponuku z Bratislavy a sťahujete sa do nejakej diery na východe Slovenska...To vážne sa idete niekam zakopať? " . Pýta sa obchodný zástupca slovenskej firmy mojej manželky, zopár dní pred tým ako sme sa sťahovali na Slovensko. Manželka sa iba usmiala: „Viete. Narodila som sa v Moskve a v Moskve som prežila celý život. Takže keď už sme sa rozhodli žiť v diere, na dedine, tak radšej ten východ..." pokračovanie článku
Mám na nich šťastie. Vo svojom vnútri sú to v princípe dobrí ľudia. Len práca je taká a asi aj musia. Mám na nich šťastie nie len na ulici, ale aj medzi kamarátmi, spolužiakmi a dokonca aj medzi blízkou rodinou, aj svokor a švagor sú takými. Dokonca aj môj svokor, keď ideme spolu autom a nie je s nami niekto mladší, nie veľmi spisovne sa o nich vyjadruje. Myslím tým policajtov, milicionérov a svokor nemá rád konkrétne cestných, v Rusku ich oficiálne GAIšnici volajú. Dnes som pripravil príhodu ktorú mi jeden z nich porozprával a podám ju tak ako mi ju podal on a uvidíte, že aj oni sú len ľudia a niekedy je s nami pozemšťanmi oštara: pokračovanie článku
Aj by som chcel napísať nejaký srdcervúci zážitok, pri ktorom by čitateľom zvlhli oči od dojatia. No nejde to. Život „tam“ je naozaj na slzy, ale od smiechu. Aj v momenty, ihneď po smrti. Niektoré veci sa dajú naozaj len ťažko vymyslieť a ako mi povedala moja kamarátka Erika, bývalá študentka v Sojuze, keď som jej vyrozprával túto historku: „Možné je to naozaj len tam“. pokračovanie článku
História ako sa rodia legendy o zázrakoch. Legendy obrastajú sovami, niekto povie to sa stalo inde a už skôr, alebo len včera. Na aj tak, na väčšinu legiend, na ich vznik by sa dal použiť aj ruský výraz: "Piť nado menše!" pokračovanie článku
Ja viem, mám len dva roky, skúseností minimálne, ale niečo už mám prežité, a ako uvidíš, moja metóda funguje... Výhodou mojej metódy je, že sa dá použiť hocikde. AKo napríklad aj tu v stepnej Kalmykii. pokračovanie článku
Dvojročný bloger nie "dva roky blogujem" ale mám "dva roky a blogujem". Volám sa Lukáš. Keďže neviem ešte písať, nechám rozprávať fotky. A cesta bola ďaleká. Do budhistickej stepnej Kalmykie. pokračovanie článku
Aby ste pochopili záver, musím spraviť predslov: ak ste už horeli v lietadle s malým bábätkom na rukách, ak vybuchla lavička, na ktorej ste pred chvíľou sedeli, ak z vášho balkóna organizujú oslobodzovanie rukojemníkov v dome oproti, ak bývate v dome, kde nájdu susedovu hlavu, ale bez tela, len tak pohodenú v tráve, ak vám najobľúbenejšieho bratranca posadia do kresla so sáčkom na hlave a dlho predlho mu strieľajú do končatín, až kým sa konečne trafia do hlavy, ak Vám otec po práci s radosťou oznámi, že dnes bol super deň, v Moskve boli len dve vraždy, pochopíte reakciu mojej manželky na konci. pokračovanie článku
Gošu som stretol po dlhých rokoch. Bol môj spolužiak na Univerzite, lenže vyletel na skúškach, nejako sa zamotal a dostal sa do armády. Vtedy ma dokonca pozval aj na - »provody«. Bola tam aj jeho priateľka Taňa, bez prestávky sa jej pýtal, či ho počká. »Isteže, Gošenka, že ťa počkám« kývala ona «Veď ja ťa tak ľúbim«. pokračovanie článku
Tento príbeh mi rozpovedal môj dobrý priateľ, neurochirurg, zberateľ pivových etiketiek z malého podmoskovného mestečka. V mladosti spravil chybu, vzdelanie si rozšíril o epidemiológiu, takže bol hodne zasielaný do horúch „točiek“ svojej vlasti – čiže na Kaukaz. Pri poslednej ceste do Dagestanu si však vyšiel po operácii zafajčiť. Kvôli vojne sú tam všetky budovy v noci zatemnené a ohník z cigarety bol ako červená handra na býka. Guľka tesne minula srdce. Keď ostreľovača chytili, bola to mladá olympionička z niektorého štátu na Balte. Bola si v Dagestane privyrobiť. Napriek aj takýmto zážitkom, je môj priateľ veselá kopa a aj dnešnú príhodu mám od neho: pokračovanie článku
Predáva nápad, predáva humorná myšlienka. Rusi majú humoru dosť. Pamätám si reklamu na pivo Tver. Chlapík prezlečený za Deda Mráza sa vracia domov, doma oslava, vo váze kvety, syn s karafiátmi stojí. Manželka sa pýta cez zuby: "Kde si bol?" On:"Pivo som s chlapcami pil!!!!" A pohľad mu padá na kalendár, tam 8.marca. pokračovanie článku
Kde je tá krásna doba, keď sme šli na nákup do potravín "BLIZNECI" a vystáli 9 radov, ak sme chceli kúpiť šesť vecí... No niektoré návštevy v dneškých Moskovských obchodov ma vracajú "nazad" do čias CCCP. pokračovanie článku
Veď to poznáte. Z pohodlnosti nedáte z plynu nohu dole a už Vás čaká delegácia na krajnici: “Dobrý deň pán vodič, chcem Vám zagratulovať, dnes ste tu na našom úseku boli najrýchlejší a chceme Vás odmeniť takouto peknou poukážkou. Potrebujem k tomu len Vaše údaje, aby sme Vám túto odmenu slávnostne odovzdali...“ Takto si z Vás vystrelia naši Slováci. A ako sa zabávajú Milicionéri v Moskve? pokračovanie článku
Ako študáci sme sa navystrájali. Doba bola taká. Dnes si to už ťažko vôbec predstaviť. Vyhadzovať televízory, chladničky, Bulharov z okna. Bojovali sme za Walensu medzi Stočňou (Lodenicou) a Dvorcom Centrálnym (žel. stanica) v Gdaňsku, pozývali profákov na ekzameny do hotelov, kde Rusi nesmeli... Občas sme sa ráno našli v špitáli... pokračovanie článku
Cestoval som niekam Sibírou a tento príbeh niečo podhaľuje o širokej ruskej duši. A je to o kamionistoch, hrdinoch naších dnešných dní. A našim kamionistom to aj venujem, mnohích som tam postretal a mnohí si to užili aj na ďalekých nekonečných ruských „trasách". pokračovanie článku
Na Slovensku sa píše o Rusku veľa negatívneho. To že "Úroda ananásov bola toho roku v Rusku mizerná", vyzerá, že je to o tom istom: absolútny krach svetovej ekonomiky, pád komoditných trhov, hladomor, zvyšovanie cien potravín a pod. Ale verte, zdanie klame. Je to čisto pozitívne ladená správa! pokračovanie článku
V čase keď som riadil jednu zahraničnú firmu v Moskve, ako mladý človek som mal problém s disciplínou mojích oveľa starších vekom podriadených. Neuveriteľné výhovorky som si musel vypočuť. Dokonca som ich začal zbierať a na školeniach na uvoľnenie atmosféry som ich čítaval. Možno ich ešte nájdem, ale našiel som jednu, ktorú mi doniesol jeden umelec vediac, že ich zbieram. Zjavne na nej popracoval. Je to výhovorka pri meškaní do práce použiteľná aj na Slovensku(?!?). pokračovanie článku
Zdajú sa Vám názvy obchodov na Slovensku nudné? Tak tu som zobral niekoľko Moskovských názvov. Kde je ta krásna Moskovská doba, keď človek netušil, čo si môže odniesť z obchodu "MOLOKO" (okrem šampusu, zošitov v "kletočku" a hliníkoveho strúhadla sa nič nedalo kúpiť). ALebo v "RYBE" CHanel Nr. 5. Dnes je už všetko jasné, a možno sa niekto na Slovensku inšpiruje a v Blave pod Michalskou uvidíme módny salón "SMRŤ MUŽOM" a v Petržke obchod "OBKURENÁ KRAVA". pokračovanie článku
Alebo: Východniari v Rusku II. O lietaní v Rusku som písal na inom mieste. Dnes sa to už zlepšuje. Dokonca ak máte pod čapicou viac ako znesiete, tak vás do lietadla nepustia... To že sa za tie hodiny letu premeníte na prasiatko, vďaka vodke ktorú tam čapujú, to je už druhoradé... Minule nepustili takúto partiu vo Vnukove. Neviem si predstaviť, ako skončili po tom keď vytriezveli a dozvedeli sa že to lietadlo, do ktorého ich nepustili, uniesli Čečenci a vyhodili ho počas letu do vzduchu... pokračovanie článku
Po sfáraní do bane, potom po pobyte v saune so všetkým čo k tomu patrí, keď už nikto z našich nevládal nieže hovoriť, ale už aj počúvať prípitky hostiteľov na Slávu Slovensko Sibírskej družby, dlhočizné "tosty" za neuveriteľne erotický východ a aj západ slnka nad nekonečnou Tajgou a blízkym Altajom, naložil som svojich Východniarov do pristavených áut a previezol som ich do miestneho hotela. Ak ste nečítali, ako sme sa vôbec rozhodli cestovať na Sibír, upresním, že bolo to deň predtým, keď sa podpísali v Moskovskej saune zmluvy a konkrétne rozhodnutie padlo niečo nad ránom a ja som mal necelý deň času na zháňanie ubytovania v meste kde šiel veľtrh... A keďže ubytovacích možností bolo v tej dobe aj bez veľtrhu v tomto meste minimum, mohol aj vzniknúť tento bizardný blog. Verte, na Sibíri sú aj špičkové a slušné "gostinici". pokračovanie článku
Ruské bane boli naším východniarom už známe. S televíznych šotov, keď odtiaľ vyťahovali zavalených alebo z pohľadu na rodiny, obetí banských tragédií, ktorých sa nepodarilo vytiahnuť. Preto som chápal aj ich vzrušenie, keď som im oznámil, že ideme do Sibírskeho podzemia. pokračovanie článku
Cesta niekde v Čechách. Tri hodiny po polnoci. Na Slovnaftke tankuje auto so Slovenskou ŠPZtkou. Ku pokladni vchádza usmiaty blonďáčik a vyťahuje koruny. pokračovanie článku
Sú ľudia ktorí nosia slnko. pokračovanie článku
Šašlik patrí k Rusku ako Vodka, hoci ani Vodka a ani šašlik nie je ruský vynález. Na Krym sme jazdili roky, či už ako študáci, alebo potom s rodinou. Mali sme už aj svoje miesto, tichý Solnečnogorsk, k ktorému sa bolo potrebné preštrikovať smrteľnými serpentýnami a kde sme už poznali všetkých... A iste počas sezony na pláži nikdy nechýbal náš Kavkazec so svojím mangalom, šampurikmi a rozvoniavajúcim šašlikom. Bol to Gruzínec Givi... pokračovanie článku
Sibír. Letisko v Kemerove. Už sme mali vzlietnuť. Ale nikto sa nevzrušuje, tu nejaké 10 minútové meškanie nikoho netrápi. Hlavne že už sedíme, to znamená, že lietadlo už je, aj saľara (palivo) je už v krídlach... Sedím si v biznis klasse, pri okne a sledujem dianie. Schody neodlepili, znamená nejaká „znamenitosť" alebo miestna politická „šiška"zaspala. O chvíľu chápem naše zdržanie. Veľká limuzína s doprevádzajúcim Landcruiserom, všetko v smútočných farbách, dokonca aj sklá... ... z doprevádzajúceho auta vyskakujú "chlapci", otvárajú dvere na limuzíne a z limuzíny vychádza... pokračovanie článku
Mal pravdu Nekrasov: „sú ženščíny v ruských derevniach". Hocktorá z nich zastaví splašeného koňa v skoku, no aj tak všetky môžu závidieť vytrvalosti dcéram voľného cigánskeho národa. V Rusku som Rómov nestretol, sú tu len cigáni so všetkým, čo k tomu patrí. pokračovanie článku
Moskva, vchod do metra, bábätka na rukách, pestré sukne ako z filmu Cigáni idú do neba, veštenie na ulici, hypnóza on line a nakoniec prázdne vrecko - v tomto prípade moje. pokračovanie článku
Do kina sa v 80´ a 90´ rokoch v Moskve nechodilo len na filmy, ale aj najesť, kúpiť posteľ „Dvojitá Kaťuša" alebo aj na obchodné jednanie o kúpe civilného lietadla. pokračovanie článku
Jazda Taxikom Moskvou je niekedy zážitok. Prvá jazda môjho strýka (v 89-tom) - rovno zo stanice, držal sa celú cestu miesta kde mala byť skrinka pred spolujazdcom. Jeho celoživotným zážitkom bolo, keď počas tejto prvej jazdy, pod železničným podjazdom v Izmailove na neho šofér začal kričať: Nogy padnimaj! Nogy padnimaj! pokračovanie článku
Všetko je v blogoch.
solio007/sabačka/rambler/točka/ru
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
